Čuňovo

Foto: Jirka Langer

Predstavte si, že ste sa práve ocitli v situácií, že vás kamarát žiada o napísanie článku a vy ste pritom nikdy článok nepísali a ako by to nestačilo máte na to tak pol hodinku....potom to dopadne asi takto.....

Začalo sa to pomerne pracovne... poobede ešte pred tréningom sme potrebovali doniesť k spotu búdky pre rozhodcov a osvetľovača, to je asi najhoršia robota, čo bude asi tým, že ju ozaj nikto nemá rad, našťastie už prišli nejakí tí bratia Česi, ktorých sme hneď odchytili(Bubu a Červinka vážne ďakujeme). Potom sa začal akože tréning, ale čo som bola veľmi prekvapená bolo na ňom dosť málo ľudí. Ja som jazdila iba chvíľku, lebo som sa ponáhľala na registráciu.... zaujímavá to vec hlavne keď sa čaká na Martina Haidra, ktorý mal doniesť štartovné čísla. Po dlhšom čakaní sme mu zavolali a on nám tak okolo pol ôsmej(registrácia mala fičať od šiestej) povedal, že za tri hodky je tu. Nooooo, takže sa moc pretekárov nemohlo registrovať iba tí, ktorý majú sú majitelia nejakého toho číselka...na nič nenahováram, ale no nie je to výhoda????
Hneď ráno ešte zo zalepenými očami sme s Miskou a Alčou boli na registrácii... fúúúúú trma vrma...ale my sme to všetko zvládli :)...xixi, ale bol to teda riadny chaos aj čo sa týka čísel, keďže ich bolo nejak málo....ja som v tom zapisovaní videla jednu výhodu, že som sa zo všetkými mohla zvítať :)aj s tými o ktorých som vedela, že neprídu :)a zrazu bum už aj ich píšem a dávam číslo...to ma vážne tešilo :)
Začal sa nám fun slalom. Z toho som mala haluz, lebo už hneď na začiatku ma hodili do vody, že aby to potom nebol až taký šok, keď tam skočím.....ako keby to nebolo jedno....a keď sme sa plavili na nafukovačke, tak som celý čas zápasila, aby som nestratila ponožky.....tak to som sa vážne že bála. Potom, čo som sa strašne dlho usádzala do môjho kajačiku Řezníci nás už dávno dobehli(ešteže aj Řezníkovi to usádzanie ide tak pomaly...inak by nás predbehli už pri štarte) a tak sme miesto dvojice napádlovali do kanálu rovno štyria. No na trati sme im akosi ufujazdili :), dosť sme toho zvládli, ale aj čosi nie a to napríklad trafiť vak: totiž Tomo skúšal loďkou(inak zaujímalo by ma, či sa to vôbec dalo...) a tak moc to rozhúpal, že som to skoro ani pádlom netrafila... Niagara bola tiež sranda -akosi sa nám tam nepodarilo napádlovať spolu vzhľadom nato, že sme každý išli za nejakým padlom...tí nad nami si ho nejak nevedeli držať.....no vážne ani len netuším čím to bude :)Ďalšie sledovanie fun slalomu sa mi nepodarilo.....išla som kaziť Martinovi Haidrovi počítač....neuveríte, ale nič sa mu nevymazala nepokazila nezrušila no nič....sama som bola prekvapená...:)
Kvalifikáciu netreba rozoberať, to vždy ubehne rýchlo a hlavne dôležitejší sa začal stávať večierok a pre iných aj večerné semifinále....ešte, že som patrila do prvej skupiny :).
Po semi sa to teda konečne začalo naplno, už pre všetkých. Nemôžem hovoriť za iných, ale mne sa páčilo....na začiatku síce bolo treba spacifikovať DJ-ja a nie raz, ale potom to pochopil a bolo to super :)
Ráno bolo vidno na každom “ladenie formy“ a tak bolo potrebné, aby sa každý ovlažil ––->začal kayak cross.... ja som to brala ako rannú spršku ako niečo na prebratie sa, keďže toho spánku nebolo moc veľa....ešteže je aj takáto disciplína...
Finále sa odohrávalo vo veľmi slávnostnej atmosfére o ktorú sa postaral speaker Pilka, tým že sa nahodil do gala. Nečudo, že mi potom sestra vravela, že počúvala iba jeho a moju jazdu ani nevidela....
No a ceny??? juuuuuuuuu tak tie sa mi všetky moc moc páčili. Nechceme sa chváliť i tak ma hlavnú zásluhu na tom Insti (my sme boli iba umelcovi pomocníci), ale boli nádherné aspoň podľa mňa a som si istá, že ešte nikto podobnú cenu na krku ešte nemal. A som moc šťastná, že aj ja som jednu dostala a nemusela si ísť vyrábať nejakú inú, lebo my sme sa totiž tak dohodli, že ak sa nič nepodarí vyhrať, tak sa stretneme a všetci si pre radosť niečo vyrobíme :).....no ale to by sme mohli i tak :)
Tombola bola úplne skvelá, ja som zase raz nič nevyhrala, ale stačil pohľad na Marušku a Kačenku a tešila som sa ako keby som vyhrala ja.
Zrazu, ani neviem ako, pozriem na miesta, kde sa kempovalo a bolo to úplne prázdne minimálne tak, ako moje bruško...:)
Myslím(fakt myslím :)), že to bola veľmi dobrá akcia a dúfam, že ju Smolík o rok zopakuje a nedá ju na krk nám:)
Ivi

Typ článku: