Preco som vyhodil sekretarku...

Spomenul som si, ze mam dnes meniny a tesil som sa ze ma rano
zena pekne pozdravi a zazela mi vsetko najlepsie
k meninam. A mozno ze dostanem aj nejaky pekny darcek...
Pridem dolu zena ani buuu nie to este dobre rano a uz vobec nie
vsetko najlepsie k meninam... Myslim si, ze deti su poriadne a urcite
nezabudli...
Prisli a po ranajkach bez slova odisli do skoly - hrozne - do
roboty som odchadzal zhnuseny v tuseni toho najhorsieho - ze si nikto ani
nespomenie.
Sekretarka hned pri dverach - dobre rano sefko - vsetko najlepsie k
meninam - cmuk - ostatni boli ticho a nikto si ma
nevsimal. Pred obedom mi sekretarka posepla - Co keby sme isli
niekde spolu na obed len my dvaja - je krasny den, dnes mas meniny...
Ach boze to je najkrajsie, co som dnes pocul - isli sme inam, ako zvycajne
chodime, trochu von z mesta dali sme si po dve martiny, vychutnali vyborne jedlo a v tom mi
sepkala -
Sefko, ze uz nemusime ist do roboty ?
Je tak krasne, mas meniny, keby sme isli niekde, kde budeme len my dvaja?
Srdce mi poskocilo v nohaviciach a hovorim - jasne ideme ku mne domov -
hned ako sme vosli, posepla mi - idem si dat na seba nieco lahsie a
stratila sa... Presne o sest minut vysla - niesla pred sebou velku tortu,
za nou moja zena a deti, generalny riaditel a kolegovia z roboty a vsetci
nieco kricali, ze vsetko najlepsie k meninam a tak...
> > > > A ja som tam sedel na gauci ako taky kokot uplne nahy...